Preskočiť na obsah

Recenzia: Scott Jurek – Jedz a behaj

  • Pepe 

„Za hranicou extrémnej únavy a bolesti je možné nájsť obrovské zásoby ľahkosti a sily, o ktorých sa nám nikdy ani nesnívalo, zdroje energie, ktorých sme sa snáď ešte doteraz ani nedotkli – pretože sme sa nikdy nedostali za túto hranicu.“

– Wiliam Jones

 Začnime od konca – toto je podľa mňa definitívne najlepšia kniha o behaní. Bodka. Ak sa to zdá pritiahnuté za vlasy… nevadí, čítajte ďalej.

Mnohí z vás čítali bibliu bežcov – Stvorení pre beh (Born to run) od Chrisa McDougalla – o šialených pretekoch v Medených kaňonoch, ktoré sú domovom Tarahumarských Indiánov. Okrem iných mien sa v tej knihe spomína aj Scott Jurek. Za posledné dve dekády sa stal tento neobyčajne skromný človek a jednou z najžiarivejších hviezd ultramaratónov. Po nečakanom víťazstve na stomíľových pretekoch Western States Endurance Run v roku 1999, kde ho nikto nepoznal, dokázal tieto preteky vyhrať ešte ďalších 6-krát za sebou, nasledovali víťazstvá na ultramaratóne v Badwater, Spartathlone, v Hardrock a v Miwoku… pokiaľ by sme mali spomenúť len tie najvýznamnejšie. Tento bežec dosiahol výnimočné úspechy a to všetko dokázal ako vegán. Búra tak všetky konvenčné stereotypy o tom, čo by mali vrcholoví športovci jesť. A stal sa inšpiráciou pre mnohých iných športovcov.

Jurekova kniha je iná – nie je ani tak metodologickým návodom, či tréningovým plánom, a dokonca nie je ani kuchárskou knihou, ako by jej názov mohol naznačovať. Táto fascinujúca kniha je predovšetkým príbehom o železnej vôli a chuti zvíťaziť, o hľadaní, posúvaní a prekračovaní hraníc ľudských možností a schopností. Zároveň je aj o obrovskej pokore, úprimnej a otvorenej skromnosti a prirodzenej ľudskosti. Je príbehom obyčajného „chcípáčka“, ktorý sníval o tom, že niečo dokáže a niekým sa stane. Krásne je, že niečo z toho „chcípačka“ sa nájde v každom z nás a preto je táto kniha aj o nás samotných. A vďaka nej sa môžeme posunúť ďalej a stať sa lepšími. Napríklad aj lepším bežcom.

Kniha je Scottovou otvorenou spoveďou, bez zbytočných príkras a s otvoreným srdcom. Detstvo v rovinatej Minesote nebolo úplne ľahkým obdobím – matkina choroba, staranie sa o celú rodinu, škola či prísny otec… nič z toho však z toho však neubralo z jeho odhodlania a túžbe po slobode a voľnosti. A tak už ako malý chlapec pochopil, že „niekedy proste musíš“.

Celá kniha je popretkávaná neuveriteľnými a zábavnými príbehmi z pretekov i bežného života, je plná bizarných postáv, ale za touto prvoplánovou oponou vidieť neľahkú cestu, ktorú Scott prešiel – na ktorej sa naučil žiť v súlade so svojim telom, rozšíril jedálniček, aby bolo jeho telo výkonné a efektívne.

Táto kniha vás bude baviť, bude vás nútiť zamyslieť sa a ak podľahnete jej čaru, tak vám možno pomôže dosiahnuť veci, o ktorých ste ani nesnívali. Pútnici hľadajú spásu prostredníctvom nosenia vody a štiepania dreva – tieto činnosti nie sú ničím výnimočným, ale keď sa k nim pristupuje s uvedomením, s dôrazom na prítomný okamih a pokorou, tak otvárajú bránu k transcendentnosti. Osvetľujú cestu k niečomu, čo nás presahuje. Človek sa často nechá pohltiť povinnosťami a dlhmi, víťazstvami a prehrami. Priatelia sa hádajú. Milované bytosti nás opúšťajú. Ľudia trpia. Preteky na 100 míľ alebo na 5 kilometrov bolesť nevyliečia. Tanier guacamole či čínska kapusta nikoho nezbaví utrpenia. Ale môžete sa zmeniť. Nie za deň, ale časom áno. Život nie sú preteky. Ani ultramaratón nie je pretekom, keď sa to tak vezme, aj keď sa tak tvári. Neexistuje žiadna cieľová čiara. Smerujeme za nejakou vidinou a to, či ju dosiahneme alebo nie, je síce dôležité, ale nie najdôležitejšie. Zo všetkého najviac záleží na tom, ako za svojim cieľom ideme. Zásadný je krok, ktorý robíte v tomto momente.

Každý sledujeme inú cestu. Kvalitná strava a beh pre radosť pomohli Jurekovi nájsť tú jeho. Možno pomôžu aj vám nájsť tú vašu. Nikdy neviete, kam vás tá vaša cesta dovedie.

Nezabudnime, že všetci sme bežcami. Len niektorí možno na to zabudli. A práve táto kniha vás zobudí. Berte tenisky a vybehnite von!

%d blogerom sa páči toto: