Hneď po vyrazení z lodenice sa autobusom prehnala smršť a už na Prístavnom moste sme boli na šrot. Niekde pri Kraľovanoch sa vodácky anjel strážny prevtelil do jedného plného močového mechúra a zastavil autobus. Práve včas, pretože koleso na vleku bolo tiež na šrot. Vyložili sme lode, niekto mi strčil do ruky pollitrovku niečoho tvrdého, autobus niekam odfičal a ja s Fešim a 9 kajakmi sme osameli na krajnici. Vlek skončil na odťahovke, 6 lodí v nejakom veľkom aute, zvyšok sme napchali do autobusu (poslúžili ako perkusie) a pred polnocou sme dorazili do vavrišovského kempu. Ráno nás vítal veselý Žilka, ktorý za nami podnikol nočnú jazdu a doviezol náhradný vlek.
Na vodu som sadla pokrčená a zbavená akýchkoľvek reflexov. Využil to jeden šuter zákerne skrytý pod vodou. Zrazu sa mi pretočil horizont a ja som nič, ale vôbec nič (!) neurobila. Stačilo vyľahnúť. Ale ja nič. Ocitla som sa v kanonáde úderov, ruky, ramená, hlava, lakte, pádlo proti vode, otočiť nešlo, paľba neprestávala, nedalo sa nič iné, len opustiť loď. Kopačák sme zapili hneď v potravinách.
Ďalšia plavba bola pohodová. Vodácke sebavedomie sa mi vrátilo, keď som z prúdu vylovila vyplašenú plávajúcu kajakárku. Večená žúrka bola už miernejšia, prvú krčmovú čast som prespala, ale svojím bujarým návratom ma zobudili a tak som sa zúčastnila aspoň nočury.
V nedeľu ráno už pršalo a bola zima. Odvaha sadnúť na vodu mi nechýbala, kým som neuvidela cieľ – Račkovský potok. Meandrovitý, rýchly, úzky, zapadaný stromami. Na vodu sadli 6 statoční, z toho 1 to vzdal asi po tretej prenáške. Cca 4 km išli viac ako 2 hodiny, viac prenášali ako sa člnkovali. My sme pendlovali po brehu, mokli a triasli sa od zimou aj strachom o člnkárov. Dorazili bez strát. Po vylodení sa chceli obetovať a ísť s nami aj na Belú, aby sme neostali na sucho, lenže my sme už suchí aj tak neboli a tak sme dali len vyhodnotenie a návrat. Reparát si urobím niekedy nabudúce, keď bude teplejšie.
Smršťou sme začínali, smršťou – tentokrát outdoorovou – aj končili. V BA besneli živly a spôsobili, že vybalenie a rozlúčka boli aspoň také rýchle ako smršť na začiatku výletu. Škoda, že nie aj také príjemné 🙂
JanKatka
Fotodokumentácia z galérie picasawebu JanKatky:
[mudslide:picasa,0,janatekelova,5337196029779957537]