Nastal čas jarného výletu na vodu. Tento rok padla voľba na ďaleký západ: Piemont a (vzhľadom na fúziu s Ducovcami) aj Dora Baltea a niečo cestou. Ako vždy, zostava sa dolaďuje do posledných dní a nakoniec nás choroba pripravuje o Liďáka a Instiho. Takže 7 statočných vyzerá nasledovne:
Viktor
Duco – rukavaditeľ
Mizo
Dušan Šinka z TN
Mára Rajbr- A.K.A. Mr.Nobody
Ciša
Smolík
Ale hlavne čakra 7 vo fľačtičke. Počas celého výletu nás udržiavala pri svojom vedomí. Priniesol Marek a pravidelne nás tým smradil.
Sobota 16.5.
Čakáme na Dušana odchod sa posúva na sobotu. Stretávame sa o 10,00. Lodeničný vozík podozrivo komunikuje s viktorovim autom. Máme aj doklady a rezervu. Tým pádom by teoreticky sme mali mať ušetrený čas, ktorý by sme normálne venovali opravám, úpravám vleku. Ale keďže sme ešte boli nakupovať, všetko je v norme a nevyrážame zbytočne skoro. Cca 14,30 – smer Brandenberger Ache. Ideme spať tam kam vždy, ku Kaiserklammu. Len 3 x je tu napísané, že je tu vyslovene zakázané kempovať. To je pre nás málo. My fungujeme až na osobné výzvy. Ale domáci ujo je milý, nechá nás dojesť. Ideme teda trocha nižšie, kde spíme na lúčke.
Nedeľa:
Budíme sa, vyrážame Kubovi zapáliť sviečku. Je to už 10 rokov… Sadáme na spodný-najľahší úsek Branderbergeru. Konečne na vode ! Je to naša prvá riečka na rozjazdenie. Všetko prebieha v pohodičke, žiadne drámy, len dve také perejky III, IV- na 5 km úseku. Balíme, naväzujeme a posúvame sa , smer Moessa vo Švajčiarsku(tip od Toma A.). Dlhá cesta pred nami, napríklad aj cez zasnežené sedlá , a, div sa svete, cez štátne hranice.
Marek: “ Prečo stojíme?“
Ciša: “ Je tu prechod.“
Marek: “ A to púšťajú koľko chodcov??“
Ciša: “ Ježiš, hraničný prechod. Chuju dávaj občiansky preukaz“
Marek : „Občiansky??? Ten mám ale vo svojom aute!“
36 ročný, vysokoškolsky vzdelaný, svojprávny človek, technický riaditeľ úspešenj firmy, vcelku scestovaný, sa vyberie na 10 dní po aj mimo EU bez akéhokoľvek ID. Marek Rybár, zoznámte sa 🙂
Utečenca si teda schovávame pod nohy v 3. rade, našťastie sa žiadna kontrola na EU-CH hranici nekoná. Ešte chvíľku Mareka desíme výhodnou trasou cez Lichenštajnsko, ale nakoniec schádzame z diaľnice blízko Moessi a pýtame sa na lokáciu údajného kempu. Dozvedáme sa, že vraj „čepjú“ alebo asi skôr „nou čepjú“ a tak teda nachádzame vcelku OK divoké spanie neďaleko. Rozkladáme sa, dokonca máme ešte čas a chuť variť. Teda kuchyňa CišaSmolikMarek má chuť skôr jesť, aaaaale Ducko má asi radšej proces prípravy polievky. Nijako inak sa nedá vysvetliť to, že uvarenú polievku vylial tesne pred podávaním. Dvakrát. Všetkým nám tečú slzy, Mizovi s Ducom skôr sliny… ulíhame.
Pondelok 18.5.
Ráno mierne kvapká, tarp nám zachraňuje ešte pár vzácnym chviľ spánku. Put In Moessi máme neďaleko, hor sa na neho! Ešte chviľ. Úvodné stovky metrov vyzerajú už z brehu veselo. Také aj naozaj sú, aj pár eskymáčkov nás to stojí 🙂 Začiatok máme napozeraný z mosta, ďalej posielame kukať Duca. Jeho navigovanie je fakt zvláštne.