Freeride kurz na Žiarskej chate

Akcia zacala uz niekedy vo february, ked sa mi podarilo nahovorit Pepeho aby som na tento kurz cez Slovensku skialpinisticku federaciu (SSA) nesla sama. Vato sa k nam pridal neskor. Akciu som ponala tak, ze ma niekto vezme so sebou na trasy a  miesta kam by som sama nemala odvahu ist. Aj ked sa mi viaceri vysmievali, ze Freeride –  a robili si zo mna srandu.
Pre mna sa zial akcia zacala az vo stvrtok pred Velkou Nocou, 1.4. nakolko som este rano musela urobit inventury v praci. Podarilo sa mi vsak uz pred jednou oddist z prace a okolo 16.15 som uz bola v LM. Najskor som sa stretla s Jankou a zobrala som ju z domu do Ondrasovej. Tam som sa len rychlo prezliekla a Palo ma siel zaviest do Ziarskej doliny.
Presne o 18.00 som si s ruksakom ako hora, zacala slapkat hore. Nakolko bolo teplo a vsade okolo ani zmienka o snehu, tak som sla v teniskach a jednom rolaku… zato vsak s baglom na ktorom boli lyze, lyziarky, prilba  a bunda. Proste kopec veci. Ja som najskor z ludi, ktori nevedia mat lahky batoh.
Velmi ma potesili kamarati Pepe a Palo-Vato, ked som ich hned na prvom kilometri zbadala, ako lahko poskakuju mne naproti. Aj ked som sa ich snazila od toho odhovorit, musim uznat, ze mi to velmi pomohlo a bola som ozaj rada ze prisli. Palovi som dala ruksak (ktory si hned musel cely prestavit – hold, predsa len som aj ja male utle ziena), a Pepe mi vzal lyze. Ja som si niesla len lyziarky a prilbu. Celkom sme si to valili do kopecka a tak sme asi o 19.10 boli na chate, a to sme mali kazdy km obcerstvovacku. Chalani prelozili veceru zo siestej na siedmu, tak nam ju hned aj dali.
Dovtedy boli na kurze 11 – ja som bola 12 – a jedina baba. Tak ma potom dost potesilo, ze este prisli dve zienky – Katka a Katka. Zial, prisli len na jeden den. Vecer sme teda posedeli a debatili o roznych veciach, lavinach, prevencii a pod…..reklamaciach. Tu vzniklo aj da sa povedat motto zajazdu “kto sedi pri vine, vyhne sa lavine“ . Vecer sme sa este kus potrapili s Ballantines, ale musim uznat ze mi to casom uplne prestalo chutit. Na noc sme prichylili jednu Katku na izbu.

2.4.10
Pocasie skoro rano bolo paradne, ale postupne sa zacinalo zatahovat. Ranajky sme mali o 7.30.. Ozaj netusim preco, ale vsetci traja sme vstavali, ako kazde rano, velmi skoro, len Katke sa dobre spalo. A tak sme uz na ranajky isli s tym, ze ruksaky sme mali pobalene, aj preto sme si ranajky celkom vychutnavali. Potom sme uz len dobalili caj nalepili pasy, naviazali lyze na ruksak a boli pripraveni na odchod. Zial lyze sa dali obut az na terase, tak sme si najskor dali malu turistiku. Prisli sme az k razcestniku Pod Homolkou a odtial sme vyrazili na sever do Malych Zavratov. Tam sme si v starom lavinisku urobili cvicenie v hladani pipsov. Potom sme si zlyzovali jeden zlab aby sme mali navzajom predstavu ako lyzujeme v zlabe okolo 36o. Dole nam Katka urobila rychlu zdravotnu prednasku z prvej pomoci pri lavinach. Pocasie bolo pod psa, hmla sa prelievala, fukalo, zima bola…takze ja som potom aj skor oddisla s Katkami dole. Nohy som si uz necitila. Cestou dole sa nam uz aj slniecko kusok ukazalo, takze nas aspon zahrialo.
Na chate sme doplnili tekutiny a kusok pokvakotali. Medzitym prisli aj chalani, ktori si dali este jeden zlabik. Prislo aj na lucenie, nakolko baby isli dole.
Na to sme si isli kusok odpocinut, ale ozaj iba na chvilku, lebo o 17.00 sme sa dohodli ze pojdeme do skuskoveho campu sa pohrat s pipsami, ale zial nefungoval. Tak sme sa aspon pohrali s antenkami na tych pipsoch co sme mali k dospozicii a zistili sme ze, nie je jednoduche najst pips, ak je na vysku. Vlny okolo su potom smerom do neba a nie na zemi.
Teda si treba hladat minima dve a v ich strede by sa mal nachadzat ten hladany.
Kedze sme mali informaciu, ze v sobotu by malo byt dobre pocasie, tak sme si naplanovali este aspon priblizne dalsi den.

2.4. – Hladanie pipsov a zlyzovanie 36o zlabiku v Malych Zavratoch
3.4. – Ziarske sedlo – Placlive – zjazd do doliny Zahradiek – vystup na Juh – zjazd v doline
Smreku – vystup na Smrek – zjazd zlabom k potoku
4.4. – Vystup popri starom vleku na terasu –  v udoli Velkych Zavratov sme si vybrali
vystupovy zlab na hreben medzi Banikovom a Prislopom – zjazd z Prislopu okolo
Sarafiovych vodopadov (v mapke je omyl v datumoch)

3.4.10
Rano vyslo nad ocakavanie krasne. Hned z izby sme mali prekrasny vyhlad na Nizke Tatry. Rano sa s nami rozlucili dalsi z partie, a tak sme v okresanom pocte vyrazili v ustrety prekrasnemu dnu. Vysli sme si do Ziarskeho sedla, potom na Placlive, odkial sme si dali
uzasny zjazd po od slniecka zmaknutej zjazdovke na vychod smerom do doliny Zahradky.
Tam sme si len dali lyze na batohy a v lyziarkach sme vydupkali na bocny hreben, ktory oddeloval doliny Zahradky a Smrek.  A kedze pohlad na dolinu Smreku bol tiez uzasny, tak sme sa po kratkom obuti do lyzi opat paradne povozili. Dole sme si dali pauzu „bufet“ a vysli sme na hlavny hreben. Poniektori sme dobili aj vrchol Smreku, zatial co Miro isiel obzriet kadial to bude najbezpecnejsie zlyzovat spat ku chate.
Lyzovacka bola ako inak uzasna, az na spodnu cast kde bolo vysypane laviniste, a bolo kus tvrde. Potom sme sa kusok s kosodrevinou popasovali a boli sme opat na chodniku na chatu. Den to bol ozaj namahavy, ale stal za to. Po vylete oddisli uz aj posledni z kurzu a ostali sme my traja a este jeden Miso, ktory mal nohy tak zodrane z tvrdych lyziarok, ze uz sa nikam nechystal. Kedze chlapci co odchadzali zrejme boli za tvrdasov, zdedeli sme po nich zetony na sprchu. Bolo ich ozaj hooodne, tak sme si potom tej teplej vody aj uzili ako sa patri.
Neskor sme spekulovali co v nedelu aby nam to netrvalo cely den. Nakoniec padla volba na Prislop. Je to kopec vlastne rovno nad chatou.  Po veceri mi Pepe vymasiroval nohy, lebo by som zrejme nikam v nedelu uz nevladala, a co to sme potom este posedeli v jedalni a debatili. Miro nam rozdal diplomy vo forme ABC lavin  – od Milana Lizucha. Skvely napad na diplom.

4.4.10 zaverecny den
Rano sme sa vypravili ako obycajne o 8.30. Boli sme uz len mi traja + nas doprovod.
Miro na cele a Beno na konci nasej mini skupiny. Vyrazili sme klasickym smerom do sedla, pri starom vleku sme to zvrtli na lava a hura napriamo hore po travicke pomedzi kosovku.
Ked sme vysli hore na terasu, prislo konecne aj na lyze. Predsa len ich mam radsej na nohach ako na chrbte. Potom uz to bolo prijemne, take mierne hore-dole az kym sme neprisli do Banikovskeho kotla pod hreben medzi Banikovom a Prislopom. Tam sme si vybrali zlab ktorym sme sa vybrali na hreben.
Stupanie v mackach bolo celkom prijemne. Nastastie podklad nebol uplne tvrdy. Ked sme vysli na hreben ako na potvoru sme nic nevideli. Tak sme sa vybrali smerom na Prislop. Hreben  bol miestami dost ladovy, tak sme na par miestach museli nad dalsim postupom riadne pospekulovat, aby to bolo ozaj bezpecne. Nakoniec sa nam oblaky predsa len zdvihli  a ukazali sa nam aj doliny. Pred nami sa otvorila dolina Parichvostu, ktora potom usti do Jalovskej doliny. Hore v zavetri  hrebena sme si opat spravili „bufet“ nakolko na Prislope priamo velmi fukalo. A potom prislo to co nik necakal… Miro priznal ze necakal ze to bude take… malo vysnezene a ladove. Miestami dokonca aj zvazoval ci nevyberie lano z batohu, aby nas naviazal. Ale vsetci sme to krasne zvladli. Najlepie bolo Pepeho prilbe, ktora cely tento vylet prelezala na postielke…akosi na nezbalila. Tak Pepe vyzeral ako pretekar v Mirovej prilbe.
Fucalo sice ako sa od srdca povie “ako z divej rite“ , ale len na vrchu. Lyzovacka to bola prenadhernaaaaa. Perfektny svah, bola to riadna velka uratrakovana zjazdovka posypana makuckym snehom. Proste uplna lahoda. Lyzovat sa nam podarilo az po vodopady. Tie sme zhora po lavej strane obisli a lyzovali sme dalej vsetko ako sa len dalo. Teda sme lyze vyzuli asi 100 m od cesty.  Aj napriek nie najkrajsiemu pocasiu to bol uzasny vylet.

Potom uz len zbalit batohy, dat nieco do gagora a hybaj dole na vlak…