Kamniške Alpe 2004

  • Geronimo 

Dátum:

8.4.2004 – 12.4.2004

Zúčastnení:

A družstvo:

  • Deniska (vedúca – lebo jak vedúca povedala, tak bolo…)
  • Keysho (animátor – navigátor a predčítavač kilometráže)
  • Mirík (rodený barman – pomery ovláda (GinTonic, Bavorák,…)
  • Smolík (ten, čo sa už tretí deň trápi s touto správou, kuaL)

B družstvo:

  • JanKatka „skrachovaná“ – draftovaný člen a skvelý muzikant!
  • Juraj Pucher (ten, čo najviac krútil veľkým čiernym kolesom)
  • Insti (hlavný servismen- zázraky na počkanie)
  • Bulhar (čím ťažšia vody, tým horšie jazdiaci )

Všetkých nás tam i naspak odviezol Jožka Černého Tranzit a vozík, za čo všetko mu patrí veliká sláva a vďaka.

Streda 7.4.2004

S akým-takým zoznamom riek a kopou vytlačených kilometráží sa stretávame v stredu večer v lodenici v plnom počte. Jediný pevný termín je 04.00 ráno na hraniciach (na ktorých?) – máme sa tu stretnúť so zvyškom vodákov a rekreantov (Jožko, 2 mikrobusy a Tyby s Peugeotom). Družstvo A ešte okolo desiatej vyráža kúpiť chlieb a nejaké drobnosti do Tesca. Päť litrov v prdeli… Po polnoci budíme Bulhara, ktorý, čoby jediný zástupca B družstva spiaci v lodenici, dostáva úlohu – strážiť kopu vecí pred lodenicou.  Úlohy sa zhosťuje fakt originálne – na prípadného zlodeja nastražil pascu: zhasol, ľahol si do spacáku pod okno (tak,aby ho od tých vecí samozrejme nebolo vidieť) a robí sa, že akože spí. Fakt mu to ide – dostáva aj nás! A družtvo pokračuje v balení, prebaľovaní, pripíjaní na uspešný výlet… o 2.20 už je ako-tak naviazané, ideme spať.

Štvrtok

3.20 – budí nás zvyšok B-družstva, Juraj si nás všetkých nakladá, a HURÁÁ na juh. Cieľ cesty – rieka Savigna a Logarska Dolina. Na hraniciacha sa zapájame do AAC Tour konvoja. S naším-Jožkovým Fordom veru moc obavy o prekročenie rýchlosti nemusíme mať… Okolo jedenástej dorážame do miesta určenia – víta nás dosť snehu a dosť kosa. Vyhliadli sme si asi 4 km úsek – pripája sa k nám Cengáč-kudrnáč a Slivka naša jediná. Pekná vodička – Smolík si hopsol na rozjazdenie 3m haťku, pokračujeme ďalej malou riečkou so stredným prietokom. Každé Cengáčove zastavenia vo vracáku sprevádzajú nevídané zvukové efekty (tupý úder plastu o skalu). Nový člen JanKatka sa nám kope a kúpe (a to je ešte len štvrtok…). Na vine je však Cengáč-Kudrnáč – v jednej perejke obmedzil, následne aj ohrozil nášho nováčika. Avšak božie mlyny melú v tomto prípade aj isto aj pomerne rýchlo a Ceniga spod nasledujúcej perejky krauluje povedľa člnku.  Asi v polovici prichádzame k miestu tak 4+, asi trometrový skok – naľavo OK, v strede skala a valec, napravo tak troška sifón… Štyria mušketieri (Smolík, Mirino, Keysho a Juraj) to vcelku zvládajú, Juraj s nutnou dávkou šťastia. Pokračujeme technickou časťou, tak do III, ešte jedno-dve pjekné hustejšie miestečká a na brehu sa objavuje slivkinym Mirom zvezený náš-Jožkov Tranzit. Pre zmenu teraz my zvážame Jožkove autá, stretávame sa na konci ich etapy – následne do ním vybaveného kempu. Deniska rozpráva stále niečo o snehu, lyžiach, skialpovaní a podobných krepostiach…  Podarilo sa nám vyhnúť spaniu vonku – spacáky si rozkladáme v rozostavanej budove recepcie. Vonku sa koná klasický večer s gitarou, širokou paletou alkoholu všetkého druhu a samozrejme dobrou a veľmi dlho trvajúcou zábavou.

Piatok

Nakoľko sme včera Jožka na našu dnešnú rieku (Kamniška Bistrica) neukecali, opäť raz opúšťame AAC tour group, tentokrát už úplne. Samozrejme sa to neobišlo bez neviazanej konverzácie („Očúvajte ma, povyprávam Vam jeden velice dobry vtyp, ktorý som už dávno nykomu nehovoril“), takisto sú nám vyprávjané iné zaujímavé historky z dlohoročného pôsobenia najúspešnejšej slovenskej raftovej cestovnej kancelárie. Ešte berieme kolesovú rezervu, ktorú nám doteraz tak rád opatroval Jožkov Miro – aj chápeme prečo: Bola to totižto spoločná pre obidva naše vozíky… Tak si teda navzájom zamávame a odchádzame vdiaľ…  Skratkou do vedľajšej dolin, cez sedielko s tááááákouto veľkou kopou snehu. Cestou nám ukazujú na značkách pri ceste, ako vyzerajú snehové reťaze… Dorážame teda k Izviru Bistrice – zima veliká! Pod pekným uzučkým kaňonom (dosť nesplavným) nasadá úderná päťka. Janka ostáva na brehu strážiť Smolíka s Deniskou. Ako výhovorka vcelku dobré 😉  S dĺžkou úseku to účastníci opäť nepreháňajú – tak asi 2,5 km je pre bratov Kašákov akurát. Pri zvážaní auta a súvisiacom hľadaní riečneho mostu Deniska obdržiava informácie od uja odetého do skialpovej výstroje a čakajúceho na lanovku – provokácia najvyššieho stupňa! Deniska rozpráva niečo o snehu, lyžiach, skialpovaní a podobných krepostiach… Skvostná zostava Juraj, Insti a Bulhar si ešte pridávajú ďalší kilometer. Chlapci sa zhodujú, že teda nič až tak moc za tohto stavu, ale keby bol niekto pričúral 20 cm, výrazne by pomohol…

Na konci etapy papáme rízky a šalátik (vďaka našim mamám sa cítime naozaj veľkonočne:-), B team varí a pomaly zahajujeme presun na riečku Kokra. Cestou hľadáme vodočet, vhodné úseky, vykúrené penzióny, občas aj správnu cestu … niet divu, však presun má vo svojej réžii A team! Ale všetko pekne postupne nachádzame, i skvelý penziónik v Jezersku za 12 eur pppn.  Teplá sprcha, nočné dialógy, puding, červené víno … komu je lepšie na tomto svete! Najlepšie je Jurajovi, ktorému všetci vcelku radi pomáhame s námetmi a hlavne skúsenosťami s jeho novým novinárskym dobrodružstvom – „Sex a vťahy“ je téma večera. Ale len teoretická príprava 😉

Sobota

Akčné ráno – vstávame už niečo pred desiatou! Cestou dole údolím ešte doľadujeme detaily ako: kde nastúpiť a kde vystúpiť. Čakanie na topiaci sa sneh stekujúci do rieky sa rozhodujeme stráviť v neďalekom Mercatore, kde doplňujeme pár drobností – 25 euro v prdeli… A dozvedáme sa, že v neďalekom lyžiarskom stredisku sú 2 metre snehu a výborné podmienky. Teda nám je to vcelku jedno len Deniska je opäť o niečo viac rozrušená… Ideme teda radšej na vodu. Keď sa už konečne na našich telách nachádzajú nejaké tie neoprénové kusy, najskúsenejší členovia zájazdu (Juraj a Insti) nám oznamujú, že sú fakt v tejto kose mäkkí ísť na vodu bez špriciek, ktoré si zabudli v penzióne. Niet divu, v tom rannom časovom strese 😉 Janka ide strážiť Juraja a Instiho na výprave za zabudnutým výstrojom. Odpájame teda vozík a rozmýšľame, čo my, úbohí piati budeme pol hoďkou robiť. Mirík nachádza Gin a Tonik a program je jasný. Opilo nás – tak troška. Zábudlivci nás nachádzajú pri rieke v dosť veselej nálade – konečne nám nič nechýba, aby sme mohli zahájiť dnešný úsek! Zima veliká, perejky a vlnky také pomenšie, ale sympatický kúsok. Prichádzame ku peknému kaňoníku, tak IV-. Zvládame všetci, po niekoľkonásobnom výklade trate (dve trupky sa snažili) a s eksymákom v dosť exponovanom mieste si s obtiažnym úsekom poradila aj Jankatka. Insti opäť nedodržuje jízdní řád a v enorfínovom ošiali predbieha prvých jazdcov a vrhá sa do ďalších perejí ako prvý, za čo obržiava  velikú dútku. Mirík sa nám skoro utopil v takom vcelku obyčajnom vracáku. Situácia „Mirík hlavou pod hladinou mávajúc rukami o pomoc nad hladinou“ priviedla prizerajúceho sa Smolíka s Densikou ku veľkým záchvatom smiechu. JanKatka sa nám vďaka Jurajovmu nie zrovna najlepšiemu navigovaniu vykopáva pod stromčekom, ale to už je vpodstate koniec dnešnej etapy. Večer Keysho s malou pomocou celého A teamu pečie tortu, B team má zasa puding. Keď k tomu pridáme konzumáciu doplnených zásob červeného vína, je jasné, že nuda sa večer konať nebude.

Nedeľa

Nakoľko sa v našej doline udomácnilo slnko a teplo, odchádzame rýchlo preč. Na juh a rieku Kolpa. Hneď nám malo byť jasné, že pri sklone 3,5 promile asi  nie je kompatibilný s obtiažnosťou IV-. Ale nevadí, čo je to pre nás 120 km tam a 120 späť. O program na cestu sa stará Mirík, Fernet a Tonic. Vychutnávame si obidve pekné pereje na tomto veľtoku. Sme na juhu, slniečko nám svieti celý čas. JanKatke je asi opäť teplo, tak nám predvádza, že v zime na bazéne trénovala eskymákov poctivo. Mirík robí šoféra (čo koho do toho, koľko toho bavoráku cestou popil:-). Aj zlá skúsenosť je skúsenosť – hovoríme si, a šibujeme si to späť do kempu, kde  sme opustili Jožka a spol. Tentokrát sa s ním míňame len o 9 hodín. Pán domáci nás opäť víta, ustiela na kartónoch… známy scenár.

Pondelok – ten veľkonočný

Nezabúdame na tradície – šibeme, kúpeme naše dievčence a dostávame po vajci. Kempárovi sa naše zvyky bohovo páčia, že máme aj jeho ženu hodiť do vody. Malý problém – je väčšia a ťažšia ako kempár, tak radšej padáme na vodu a poobede hádam aj domov. Dnes teda oäť Savinja – nakoľko sa nevieme dohodnúť, či si zopákneme vrchý 3,5 km úsek, alebo dáme katarakt a okolitý 1,5 km- dostávame nápad zaváňejúci neuveriteľnou odvahou, nebojím sa napísať až extrémom: pôjdeme úseky OBIDVA!  Realizačný team tvorí Denisa a Insti- stráži ich JanKatka. Ostatných päť členov sa navlieka do studených mokrých vecí a huráá na vodu. Keysho je akčný, na 3,5 km robí asi milión fotiek. Juraj tentokrát na najťažšom mieste nič nedostáva zadarmo: nezvládnutý nájazd sa prejavuje v jeho následnom bublaní v domčeku pod vodopádom – všetko však končí šťastne doslova vystrelením celej sústavy kajakára a loďky von z nebezpečnej zóny. Zase sme si raz vydýchli… Trošku sa ponáhľame – čaká nás ešte predsa naviazanie a presun v mokrých neoprénoch na vodácky vrchol zájazdu – Savinja katarakt a priľahlé pereje. Nikto z troch suchozemcov sa k nám nepridáva. Očakávania sú naplnené – dostatočný prietok zatvorený medzi veľa kameňov sa musel páčiť každému z nás. Aj Bulharovi, ktorý najťažší úsek preniesol. Aj Smolíkoví, ktorému Mirík dva krát našiel cestu ako prvému, a ani raz ho nikto nenasledoval. Žeby to bolo tým, že prvý krát predvádzal slušnú ródeo zostavu v takom velikom víre a druhý krát bacil do veľkých kameňov?? Ešte jeden jezík a huráááá domenko! Cestou žmýka Juraj z Tranzita hádam aj nemožné! Pre zahnanie nudy hráme takú hru s okoloidúcim Yarisom. Deniska si pýta dovolenie ukázať mu čertíka. My si nič od Yarisa a jeho primitívneho šoféra nepýtame, napriek tomu malý darček dostávame. Kameň do okna. Asi to po Slovinsky zamená šťastnú cestu, alebo čo…  Kolo desiatej dorážame do lodenice. Síce bez bŕzd, ale s kopou zážitkov.

Smolík

Múdrosti na záver

Juraj: „Až 50 percent mladých pri prvom pohlavnom styku nepoužíva žiadnu antikoncepciu!“
Bulhar: „ Nooo, tuším si musím pohovoriť so synom … “

Na sprosté reči chlapcov z A družstva odpovedá Deniska„Nie, nie. Chlapci, nič nebude. Ani v zime, ani v lete … “
Vždy pohotový Mirík: „ Ejže veru nezúfaj, Pištík môj, ešte máme jar a jeseň… “