Trojkombinácia LLK á la Duco

  • Keysho 

Kedy

Z BA sme vyrazili o 7.00 v piatok 14.mája

Kto

Ďuro, Otík, Duco

Lieser

V Gmunde nástupnom mieste na Lieser sme boli o 11.15 je to cca 450 km. Ďuro zviezol auto pod slalomku a došiel stopom. Sadli sme na vodu asi o 12.30. Bolo polooblačno, asi 14 oC. Pod slalomkou sme vystúpili o 14.00. Stav bol 183 cm čo je stredný stav. Voda bola pekná, splavná po celom úseku obtiažnosť WW3, slalomka WW4-.

Lammer

Niečo sme zobli a presunuli sme sa na Lammer k výstupnému miestu k mostu. Po ceste sme sa zastavili na pivo. Presun trval cc a 2 hodiny. Stihli sme ešte obhliadku trasy v kaňone Lammer Offen-u. Spíme blízko mostu pod dreveným prístreškom doplneným o nepremokavú baumax plachtu. Večer dorazil Martin z Prahy a doplnil naše družstvo.Na druhý deň o 9.oo sme sadli na vodu za stavu 75 cm, čo je stredný stav, voda už mala tlak no pereje a technické miesta boli dobre prejazdné. Problematické je novovzniknuté miesto, ktoré vzniklo pádom veľkej skaly do stredu riečišta asi 80 m za kataraktom. Pokiaľ sa dá treba vystúpit pri ľavom brehu (dolu prúdom) a pozrieť si to, prípadne odistiť. V pravo je miesto, ktoré je ťažko prejazdné pri nesprávnom prejazde hrozí jazda priamo do silného valca. Jazda pri ľavom brehu s dobrým rozjazdom a prejazdom okraja valca  je lepšia alternatíva. Voda bola pekná, miesta neboli tak technicky náročné, no voda mala ťah a v zúžených miestach karfiolovala. Obtiažnosť WW4 (WW5-). Teplota vzduchu bola cca 8 oC, dážď.

Koppentraun

O 13.00 sme sa presunuli Do BadAussee na železničnú stanicu, kde je nástupné miesto na Koppentraun. Otík už nešiel a zviezol auto. Na vodu sme sadli o 13.30 a okolo 14.30 sme končili splav. Stav  vody bol Stredný – 115 cm. Prvý katarakt bol v pohode v pravo do jazera, za ktorým je druhý katarakt. Odporúčam pozrieť si celú trasu a nájsť  optimálnu stopu. My sme išli z pravého brehu líniou v pravom strede  okolo výrazných kameňov. Miesto sa dá bez problémov preniesť.  Ďalej za tohto stavu nasledovali súvislé pereje obtiažnosť WW3 až WW4.
V celku úspešne sme zvládli výlet. V Lamery vďaka zlému odhadu prejazdu nového miesta som plával polku kaňona bez lode spolu s Otíkom ktorý sa cvakol pri snahe mi pomocť. Vďaka Martinovi a Ďurovi sme nakoniec splav dokončili v lodiach. Pripájam foto daného miesta aby ste mohli riešiť rébus kadiaľ to ísť.

Duco

Len chcem doplniť, že Lammer mal vyšší stav – 80 cm (horný je presne 100 cm). Takže preto mala voda silný ťah a aj vznikol ten problém v tom valci. Naozaj odporúčame to nové miesto ísť vľavo v prúdnici rozjazdom. Nuž Duco bol prvojazdec a tak to schytal – dokázal sa však vďaka pádlu, ktoré držal v rukách z válaca vytiahnuť – super rozvážne konanie v tej situácii.Všetkým trom ďakujem za krásny výlet a rieky boli naozaj super – škoda, že neprišli aj ďalší čo sa chystali.

PS: Ja som zaplával v katarakte na Kopentraune, ale to bolo v pohode, v sekunde som na breh hodil tigra…

Juraj

Zážitky plavcu

Mal som česť a možnosť zajazdiť si s ducom, pucherom a tarzanom vodu za hranicami mojích skúseností. chalani si ma vzali pod ochranné krídla a ja som sa snažil vysporiadať sa s úskaliami ako som len vedel. Ducovú skratku LLK by som doplnil o moju skratku LTT (len, tak, tak 🙂 ). Voda si so mnou často robila čo chcela a ja som sa len rutinnými pohybmi snažil napodobňovať mojích skúsených spolujazdcov. Ešte že mám dobrú loďku, ktorá ozaj vie veľa odpustiť. Z môjho pohľadu to bola veľmi vydarená akcia v spoločnosti správnych ludí. Touto cestou by som sa chcel poďakovať za účasti pri lovení mojej maličkosti. Priznám sa, že sám by som si neporadil a neostalo bi mi nič iné ako zvyšok kaňonu doplávať. Na druhej strane keď si teraz spomeniem ako som v tom čarovnom kaňone stál po prsia v ľadovej vode a nevidel žiadne únikové riešenie, pripadá mi to tragi-komické. Faktom je že v lamerskej súteske som po prvý krát zažil stav levitácie – beztiaže. Z jazierka kde som opustil moju vernú loďku viedol malí ale o to rýchlejší stupienok. Proste také malé bezvýznamné spestrenie. Tlak vody mi nedal najmenšiu šancu vyhnúť sa mu a tak som zaujal polohu na chrbte ako sa to píše v príručkách. Malo to len jednu chybu, že nohy nesmerovali po prúde.  Ja som si to šíboval pekne dolu hlavou. Moje mierne pokrčené telo vytvorilo dokonalú lopatku turbíny do ktorej sa padajúca voda zaprela a vtisla ma boh-vie ako hlboko pod hldinu. Ja všetky nevodácke činnosti pod vodou ako je eskimovanie a plávanie vykonávam so zavretými očami. Aj teraz som prižmúril oči a čakal na okamžik, kedy moje pľúca dostanú znovu šancu na krátky nádych. Spočiatku ma to premlelo v pene pod prahom a potom nasledoval rýchly zostup. Keďže sa nič neudialo, čo bi mi pripomínalo zpenenú vodu na hladine, váhovo som otvoril oči. Na to čo som videl asi nezabudnem. krásna priezračná „stojaca“ voda a niekde ďaleko modrá hladina. čo bolo ale najzaujímavejšie telu sa nechcelo hore a to vraj mám dobrú vestu a dáky ten gram sádla. Takto som sa kochal a zvažoval, ako sa vysporiadam so zákonmi fyziky, lebo sa mi v tom okamžiku zdalo, že sa určite zbláznili. Po dlhšej chvíli sa rázom situácia zmenila a vesta ma vystrelila k hladine raketovou rýchlosťou. To bolo dobré, lebo som začal uvažovať o rezerve kislíka v pľúcach. Do akej hĺbky ma vtlačilo netuším.  až neskôr som si uvedomil, že voda bola natoľko prevzdušnená, že nemala štandardnú vstlakovú silu. Teraz viem, že som mal aktívne plávať, ale v tom okamžiku som vnímal absolútnu pohodu a pokoj. Asi by som nikomu nedoporučoval to skúšať, na druhej strane to bola pre mňa nová veľmi zvláštna skúsenosť.

o++o