S Iuvenťákmi a ich pokazeným autobusom na Soči

  • Keysho 

Dátum:

30.6. 2000 – 5.7.2000

Účastníci:

Primera: tato Bulhar, Bulharov syn – Domino, Keysho, Janka

Šedivá filcka: Šeďo, Miška, Mizo, Mizova Alex (AlexAll)

Alinov trafik: Alino, Smolík

Počasie:

Tak prš alebo neprš. A tak pršalo, blýskalo sa, hrmelo, mračilo, dokonca aj blato padalo a hlavne pražilo.

Piatok:

Odchod trochu neskorší ako sa predpokladal, ale hodinové meškanie ani nestojí za zmienku. Teda aspoň v prípade motákov. Po 47 km sa Janka rozhodla, že má hlad a je vhodný čas na 1. prestávku. Po ďalších 5 km zas prispela 5-imi ATS na rozvoj Rakúska za toaletu. Na 1. parkovisku na diaľnici si pokecala s rakúskymi policajtmi na tému predné okno bez diaľničnej nálepky. Túto situáciu zachránil Bulhar vracajúci sa od pokladne a mávajúci diaľničnou nálepkou. Do kempu dorazila Primera o pol jednej. Nasledovalo stavanie stanov a sladký spánok, ktorý prerušil skorý ranný príchod hlučných Maďarov.

Sobota:

Po vcelku „príjemnom“ prebudení nasledovalo ďalšie „príjemné“ prekvapenie. Pred našimi stanmi sa tiahla bielo-červená stuha. Boli sme v rezervácii. O 9:00 prišla aj šedivá filcka, ktorá cestou spala pri mlyne. To čo nasledovalo potom, to sa dá opísať dvoma slovami: maximum motavosti.

–        hľadanie vhodného fleku v prázdnom kempe cca 2 hod.

–        prenášanie už postavených stanov

–        stavanie ďalších stanov

–        a znovu prenášanie už postavených stanov.

Počas týchto náročných úkonov sme sa zvítali aj Alinovým Trafikom. Posilnení výdatnými raňajkami sme sa vybrali na Koritnicu. Okrem Miza, Domina a Janky. Tato Bulhar ich poslal do obrovskej jaskyne, zabudol však povedať, že tých jaskýň tam je viac, slovom dve. Takže miesto obrovskej jaskyne navštívili iba takú krpatučkú. Ale zato stretli dymiaci iuvenťácky autobusík.

Hláška dňa, autorom je Keysho (V Iuvenťáckom kempe sa bavíme o večeri): Už aby bol pondelok, keď príde Maťa, tá nám dá, ale tieto ku**y lakomé… Onnono sa motal tesne vedľa.

Každý večer sa niesol v znamení niečoho pekného:

So.: Večer Petrov a na večeru boli bylinky (demänovka a citrusový fernet)

Ne.: Večer sa niesol v znamení špagiet, červeného vína a striekania.

Po.: Večer v znamení bieleho vínka, bŕŕŕ kaše a mäska všetkých druhov.

Ut.: Mexický večer – ryža a tequila s náladou urobí svoje, však Alex?

Tak takto vyzeral náš hromadný jedálny lístok.

Nedeľa:

Plavili sme sa od kempu až pod slalomku, teda iba poniektorí. Tí rozumnejší to zapichli pred slalomkou. Hneď na prvom valčeku nám Alex ukázala dno žltého Kenda. Keysho spravil prvý pokus ako utopiť Janku, na slalomke objímali kamienky jak autobusíky, moc im to nepomohlo a po otočení Orinoka hore dnom Janke vtiahlo hlávku pod vodenu. Mizo s Keyshom ukecali Alina, aby to skúsil s Topolinom. Alinovi nešlo do hlavy, čo na neho ušili, pravdupovediac aj my ostatatní sme sa značne čudovali. Výsledok: Alino sa rozhodol, že tento člnok bol navrhnutý a skonštruovaný práve pre neho, že bez topa zo Soče neodíde a odchod presunul z nedele na neskôr.

Hláška večera: Strekni a uvidíš!

Domino (drží sprej proti hmyzu kúsok od tela): „Tato je toto 15 cm?“

Mizo (vždy pohotový): „Strekni a uvidíš!“

Táto hláška sa následne stala univerzálnou odpoveďou na každú otázku.

Pondelok:

Spláchli sme strednú Soču (okrem Domina a Janky) a dolnú Soču do Kobaridu (okrem Mišky). Hneď po nekonečnej znáške sa bolo treba okúpať (Keysho chcel 2. krát utopiť Janku) a Smolík mal čo robiť, aby ju zachránil. Orinoko je parádna loď, hlavne keď sa z prevrátenej treba dostať nad hladinu a chytí ťa smrtelný kŕč, ktorý ti nohy zakvačí do tých trafených špagátov, či čoho… Ani tento pokus nevyšiel.

O zachraňovacích schopnostiach motákov sme sa presvedčili pri záchrannej akcii iuvenťáckej pálavy:

–        Pálava pláva!

–        Hoď hádzačku!

–        Hádzačka pláva…

Utorok:

Na programe bol horný kaňon a Šeďo dostal ranné nevolnosti. Tak sme ho nechali v stane buvkať. Horná Soča má síce svoje čaro, ale šúchať sa po kamienkoch?! Alex sa nám okúpkala 2x. Iuvenťácka Mirka sa pred kaňonom rozhodla: „Radšej to preplávam, ako by som mala prenášať.“ …a bez problémov ho preplávala.

Po obede iuvenťákom šofér oznámil, že ich autobus sa pokazil úplne a že z BA príde náhradný. Ale že bude bez gule. My sme sa teda rozhodli turistikovať. Vybrali sme sa do kláštora, len škoda, že sme ho nenašli. Ale zato sme objavili hrad zo 16. storočia, ktorý ešte nestihli dostavať. Pri pohľade na základy tohto hradu poprikrývané igelitmi Šeďo zahlásil: „No toto, doba igelitová“! Domino nám svojou vetou: „**bol mi do topánky hajzel jeden!“ dokázal, že naše výchovné metódy sú veľmi účinné a on je pomerne dobrý žiak. My sme však pochopili, že chcel povedať, že mu pavúčik padol do topánočky. Po namáhavej túre nám veľmi dobre padol Symbol Kakavosti – Union. „Mučeva“ prevetrali miestni poliši, zapnuté hmlovky uprostred jasného podvečera a chýbajúci techničák, to neni len tak…

Po večeri počas podávania opojných nápojov nás Keysho presvedčil, že jeho kuchárske schopnosti sú na vysokej úrovni – mňamky, mňamky, chutnučké lievančeky a Bulhar opačne – prihoreli mu pukance, ktoré vraj doma v pohode zvláda aj Domino. Na prvý pokus na čundry to však nebolo až také zlé, zjedli sme ich bez problémov.

Streda:

Náhradný autobus ešte nedorazil, tak iuvenťáci urobili v kempe rodeovlnu. My vyrážame na strednú Soču! Okrem Alex a Janky, adrenalínu už mali plné zuby. (Konečne som sa dobre vyspala a nebála sa celú noc.) Papanie, balenie, umývanie zablatených stanov, neskutočné motanie a odchod. Náhradný iuvenťácky autobus stále nič, že dnes je sviatok, snáď zajta…

Jana