Na tom našom modrom Dunaji

  • Keysho 

Termín

15. – 18. júl 2010

Lokalita

Veľký Dunaj zo Sapu po Štúrovo

Účastníci

  • ľavá časť ostrova – Saška, Mirík, Paťka, Simonka, Tánička
  • pravá časť ostrova – Luciša, Mojo, Peťka, Tomáško, Renča
  • obiehajúca Orlica – Ania, Keysho, vyvažovadlo Hira
  • morská Catalina – prieskumník Bejvi

Intro – 1. ročník

Minulý rok som chcel Ani ukázať také malé demo vodáckeho života. Tá však o výlete bez aspoň jedného labradora nechcela nai počuť. So psami v kánoe som veľké skúsenosti nemal, tak som ukecal Sašku do katamaranu. Musím priznať, veľa námahy mi to nedalo, nakoľko Dunaj je Saškina srdcovka. A keďže Saška je na Dunaji ako doma a všetko si pamätá tak plán denných trás, táborísk a cieľa zostal na jej pleciach. Tak sme sa v lete 2009 vybrali na Dunaj: štyri a pól bráchovcov (Tánička mala len pár mesiacov v Saškinom brušku) a dva a pol nás (Hyra je síce člen domácnosti, ale predsa len je to labrador a moc toho nepotiahla). Za štyri dni sme sa na jednom katamarane doplavili z Karlovesskej zátoky po Komárno. Dunajská pohodička nás namotivovala na budúcoročné pokračovanie … ďalej, smerom do Maďarska.

Druhý ročník

Moja deravá hlava (čo sa týka nielen termínov) tento rok trochu skomplikovala plánovanie. Na ten istý termín som sa dohodol so Saškou na Dunaj aj so Smolíkom a Dendou na Soču. Ale Saška operatívne vtesnala do svojho prázdninového kalendára nový termín, čo v konečnom dôsledku potešilo Lucišu aj Bejvočku, ktoré sa k nám pridali. Luciša hneď zoptimalizovala trasu: „Končíme v Štúrove odkiaľ má Bejvi priamy spoj do Prahy“. Tak sme sa na hlavný tok nalodili tesne pod Gabčíkovskou prieharadou, v dedinke Sap.

Mirík s Mojom vytvorili z Orlíc katamaran – centrálny plávajúci ostrov so slnečníkmi, ktorý slúžil ako základňa a všade vzbudzoval pozornosť. Rekreanti na dunajských brehoch vyťahovali ďalekohľady keď ostrav začal vypúšťať farebné bójky: voľne sa chladiaci kŕdeľ detí v oranžových vestách uprostred Dunaja. Luciša matka si radila svoje kačiatka do radu a plávali dokola celého ostrova. Decká chladenie upgradli na naháňačku a schovávačku v okolí plávajúceho ostrova. Saška mala miesto pádla prisosnutú Táničku. Tá bola obdivuhodne poslušná a ako jediná neopúšťala ostrov uprostred Dunaja. Niet divu, na päťmesačné batoľatá ešte vesty asi nevymysleli. Mojo sa staral o optimálnu teplotu chmeľového moku a dodržiavanie pitného režimu. Mirík so svojou svokrovicou udržiaval svoju mostovú a sútokovú tradíciu (nezanedbal ani most na Váhu, ktorý sme videli len opodiaľ). Ania zásobovala deti dobrotami a objavila erotický štýl nastupovania do Orlice. Keysho našiel spôsob ako uprostred Dunaja naložť tridsaťpäťkilového labradora. Bejvi na Cataline (Adin seakajak) ako správny prieskumník nabiehala riečne kilometre a poctivo si robila poznámky o všetkých polohách. Dúfam, že čoskoro sa s nami podelí o svoj denníček. V Patinciach sme objavili prístav síce s otrasnou kuchyňou ale so studeným čapovaným bažantom a úslužným prevádzkárom. Ale tie pstruhy so zavináčovým tuningom si budeme všetci ešete dlho pamätať.

Opäť bola úplná pohodička … ako inak.

Keysho

4 názory na “Na tom našom modrom Dunaji”

  1. tak tak bolo parádne, aj loďky chodili výletné potvory čo nám zašpinili macka Pooh totálne.
    a na kiči potvorky šesťnohé so sosáčikom už som zabudou.

  2. opravujem vek najmladšieho účastníka: Tánička už mala 6 mesiacov a napriek mojim veľkým obavám to zvládla na jednotku, iba je trošku viac ružová a má vyopalovaný dudlík

Komentáre sú uzavreté.