Očista na Dunaji

  • Geronimo 

Nápad vznikol veľmi nevinne, možno preto tak vydarene skončil. Naši kamaráti, čo sa do Ruska a na iné akcie (seekajak) pripravujú, chodia na vodu jazdiť pravidelne – buď im chvála svetská. Ale kto by nebol rád medzi viacerými kamarátmi a tak vznikol nápad – spojiť pádlovanie aj s príjemným posedením v nejakom zariadení kde nám aj nalejú za kalíštek aj do žalúdka čo to pripravia. Debata na skype o tom bola ozaj veľká, dokonca viac dňová, ale bez výsledne. Jediné na čom sme sa dokázali zhodnúť vopred bolo, že sa stretneme o 18.00 v lodenici.


V lodenici

Aj keď aj to pochopili jednotlivci rôzne. Jeden už chcel o 18.00 sedieť na vode, iný len stál na semafóre pri lodenici. Ale pekne sme sa počkali, že by sme konečne dohodli kam to teda vyrazíme. Pôvodné návrhy isť na BA pláž, alebo do Eurovea, boli zamietnuté Lucišou … lebo najskôr nemala vhodne nohavice, ale potom predsa len vhodne našla. Ku Sofii hore na zátoke sa zase nechcelo mne, nakoľko som šla na vodu asi po 2 ročnej pauze a to hneď po chorobe a nechcelo sa mi byť niekde v mokrých veciach. Takže sme (teda aspoň poniektorý si myslím) vyrazili na vodu s krásnym zámerom, dať si veľký okruh, prezliecť sa do suchého a ísť do Paddlera. Pridal sa ku nám aj Stanko Majerčík, ktorý si pôvodne išiel len po gitaru, ale náš športovo kultúrny plán sa mu zapáčil.

Na zátoke

Ako si tak pádlujeme hore zátokou v poradí – Luciša, Mišo, Keysho, Stanko, Pepe, Denda a Smolík (poradie sa samozrejme časom pomenilo) dve rýchlostné loďky ktoré sme mi rekreanti videli len na zátoke, sme zrazu zbadali pred poslednými perejkami na brehu pekne vyložené. Čuduj sa svete, že nad nimi je Café Sofia 😉 a tak sme tam poctivo odparkovali aj zvyšok našej lodnej flotily a išli pozrieť kdeže máme vedúce družstvo.

U Sofii

Privítali nás veľmi milo – kalíštekom hruškovice s ľadom (to že tam bol ľad, Ciša objavila až pri kapurkovej), a tak sme sa pekne usadili a k nápojom si objednali aj dajakú tú večeru. A kým sa nám usmažili krídelká a rybičky, tak sa nám zopár pohárkov na stole prestriedalo. Samozrejme debata bola veľmi plodná. Dohodli sme s Instim inšpekciu pozemku pre prípadný presun garáží z lodenice, a dlho sme hľadali termín, kedy by sa nám mohol Keysho oženiť, ale žiaľ, zatiaľ sme nenašli. Necháme ho teda ešte si slobody užívať 😉

Ako hodiny pribúdali, bolo treba aj otužovať, či hruštičkami, alebo dekami … každý ako chcel a mohol. Ale leto sa teda ešte neukázalo v plnej paráde. Bolo ozaj chladno a aj sem tam z neba dačo spadlo, nie že by nám to vadilo, veď mokrý sme boli tak či tak. Aj keď poniektorým sa zrejme zdalo, že už je aj čas večernej hygieny. Pravdou je že krčmu sme opustili okolo deviatej večer teda nebol to až taký zlý nápad.

Večerná hygiena

Ale aby som nepredbiehala, z krčmy sa prvý nalodil malý húževnatý …. a vypálil dopredu. Po ňom som šla ja, ale kúsok ma vytrápili prúdiky tak si Smolík spravil pekný náskok. Bolo už dosť šero, teda niekedy som ani nevedela kde presne vlastne som, ale Smolíka v červenej loďke vpredu som videla jasne. A keď už mi mal zmiznúť za rohom, tak pozerám a to červené morské čudo sa akosi nadvihuje … ale hlavne nebolo vidno jazdca … a akosi sa to približovalo ku mne, namiesto aby už niekde na Dunaji bolo. A tu zrazu vykukla z vody hlava … ako Ciša poznamenala jednoho „vyhadzovača, ktorý si kráčal dole korytom s kajakom na pleci“. Bola som síce prvá po ruke, ale ak by sa ma dotkol, zrejme by sme plávali dvaja. Luciša k tomu tiež nemala ďaleko, nakoľko sa na tom štrekárskom balanceborde smiala ako divá. Smolíček si nakoniec pomohol sám, aj keď ponuky na pomoc boli – ako sám poznamenal „Praví kamaráti sa ponúkali .“ Musím ale poznamenať, že prišlo k prvým materiálnym stratám ak nerátam účet v krčme … Smolik mal v tej plavajúcej loďke svoj iPhone. Česť jeho pamiatke.

Na Dunaji

A tak sme sa ešte pred výjazdom na Dunaj pekne skompletizovali na plážičke… a hurá dole do lodenice. Seďo bol síce dosť proti, ale nakoniec podľahol davu a vyšiel na Dunaj aj on. Ja som robila v ten deň kamarátom šoféra, možno preto teraz píšem túto správu, takže ako zrejme najtriezvejšia som radšej išla so Šeďom pomaly vzadu. Ciša so Smolíkom si dala preteky… ale potom sme im zrejme začali chýbať, lebo na nás počkali. Na Dunaji už bola ozaj tma. Dosť zle sa rozoznávali plávajúce konáre od bójky. Rozhovor za tmy:

Stanko: „Pozor bójka!“
Keysho: „A ktorá? Ja vidím tri.“
Stanko: „Jááj, to je konár.“

Šeďovi sa cez hraničné nechcelo, tak my dvaja sme šli spodom, ale kamaráti nám prišli cez zátoku naproti… len neviem či to bolo ozaj kvôli nám, alebo len tým, že všetky krčmy boli vlastne tým smerom. Zrazu padla tá hláška, ktorej som sa obávala „Ideme do Twaina!“

U Twaina

A hneď tam nadväzovali konverzáciu Stanko, Smolik, Ciša a Pepe. Šeďo, Keysho a ja sme sa už vybrali do suchých vecí, že prídeme po brehu za nimi. Šeďo už nešiel, ale s Keyshom sme sa ešte po nich vybrali. Začali sme opäť zlaďovať kalendáre… plánovať seekajaky s partnerkami (Pepe a Keysho) … upresňovať neupresniteľné Portugalsko (Pepeho a Smolikove CML) a tak pomaly zmizlo aj to posledné pivko zo stola a nastal čas odchodu.

Nočná hygiena

Najskôr sme si s Keyshom mysleli že by sme už mali ísť, lebo oni po vode budú rýchlo, ale nastupovanie do lodičiek s pár promile v krvi …to je celkom zábavná podívaná 😉 😉 😉 Najskôr nastúpila vedúca a čakala v tesnej blízkosti brehu na ostatných. Nato nastupoval Pepe, ktorému sa ale oveľa rýchlejšie ako nastúpiť podarilo opäť vystúpiť, čo spustilo vlnu smiechu ktorú neustála ani vedúca … len ona si vybrala kus hlbšiu vodu … keď už hygiena tak poriadna, keď sa týždeň v Albánsku neumývala-ako vravia jej vlastné deti-tak nám chcela ukázať, že to predsa len nezabudla 😉 😉 😉

A tak po menších rozplavbách konečne vyrazili smer lodenica. Pepe aj pekne vystúpil a išiel sa prezliecť a pod, ale po tých dvoch ani chýru ani slychu … hľadali uplávanú Lucišinu Crocsu. Po využití Pepeho čelovky ju aj po cca 30 minútach našli. Len Pepe celý ten čas lamentoval …. HTC v prdeli, čelovka v prdeli… Jeho telefónik žiaľ tiež okúsil vody Dunajskej. A tak sme teda aspoň s úspechom nájdenej Crocsy prišli kompletne na lodenicu.

Bilancia:

  • účet v Sofii – cca 70 €
  • dva telefoniky 500€

… to sme už aj na vikend niekam mohli ísť 😉

Heslá výletu

  • „Lepšie ko*ot v riti ako Lucišu v predu“ na margo že Smolik nešiel s Lucišou na Vogalongu a v BA bol pochod Love parade
  • Na zátoke sú pereje ??? …  sú Smolík v nich zaplával ;-)))
  • Posledný fungujúci iPhone nahrával headlighty
  • Traja plávajúci kajakári na Dunajskej zátoke
  • Pepeho Katka ak sa nedovola Pepemu, bude volať Smolíkovi … len škoda že oba telefóny nerozdýchyli umelé dýchynie …

A tu je zvukový záznam po vylodení v domovskom prístave.