Preskočiť na obsah

Vogalonga – Benátky 2012

Ako sa vraví, rok sa s rokom minul a je tu opäť Vogalonga. Tento rok ju organizátori dali na máj (minulý rok bola v júni), čo síce pre nás znamenalo menej napádlovaných km pred pretekom, ale našťastie nie všetci sme to absolvovali ako časovku.

 Vrátim sa k zostave : Predvoj vyrazil už v piatok ráno – Miki so Sárou a Miškou Salčákovou   Ml-ekom a s vozíkom s loďkami, a  Caravelka s hrdinským šoférkom Jirkom a obsadením – Smolík, Marek Luciša, Pepe, Katka a Denda, ktorí ešte v piatok zvyšovali HDP nášho štátu.

            Už cestou nám Miki zvestoval správu, že camp je plný a bude problém s miestom, načo ho Jirko upokojil vyhlásením „to je každý rok a zatiaľ sa vždy miesto našlo“ A tak aj bolo. Niečo pred polnocou sme dorazili do kempu. Takmer sme sa tam postrácali kým sme hľadali kam sa zložíme. Je zložité koordinovať toľko ľudí a najmä ak aj alkohol zohráva svoju rolu. Privítanie a zoznamovanie sa, bolo ozaj veselé. Tam kde sme sa zložili by som to priam nazvala slovenskou rezerváciou. Asi všetci Slováci sme boli na jednej hromade.

Nakoniec miesta bolo predsa len dosť, ale pod vplyvom Tu-lamore, sme sa zložili TU.

Ku Mikimu šiel Pepe s Katkou a Jirko si postavil stan vedľa našej hrčky. Tú sme vtlačili medzi Líviin stan a Multivan so spiacimi dôchodcami. Stavanie hrčky (takú prezývku nakoniec dostal náš stan) bolo skutočne náročné. Najskôr pospájať tyčky aby sa nerozpadli, potom ich naozaj navliecť do správnych otvorov a nakoniec ešte aj tropiko.

Čo bol nakoniec aj kameň úrazu, nakoľko keď sme ho vpredu natiahli, tak nám zhodilo celý stan….a tak sme šponovali ďalej, ale do zeme sa dostali asi len 4 kolíky. ( nie že by sme ich tak málo, mali sme dva vrecká kolíkov, ale nevydalo)

Počasie sa tvárilo, že pršať nebude, nakoniec ale v noci predsa len zapršalo, a nám kúsok aj na nôžky do stanu…lebo tropiko akosi nedočiahlo až na zem, aj keď sa ho Marek v noci snažil natiahnuť,  hrozilo že padne celý stan, tak to radšej vzdal a sám sa uložil do predsiene a čerpal energiu z pňa čo sa mu zarýval do rebier celú noc.

 Sobota 26.5.12

            Plán na sobotu bol jasný – registrovať sa na nedeľný pretek a večer si príjemne v kempe niečo ugrilovať a zapiť dobré jedlo talianskym vínkom. Teda ozaj sa nebolo kam ponáhľať, čo sa vyhrotilo až do opustenia kempu takmer na poludnie. Marekovi sme dali do rúk „lyžičku“ – „na a pádluj“ … načo keď to videla Beňuška, tak sa ho spýtala „To si na tom prvý krát a dali ti winga??“  a Marek úprimne odpovedal, že „hej“, tak na neho len sústrastne pozrela a skonštatovala „to sa s tebou vyhrali“. Marek v tej chvíli akosi pobledol, nakoľko sme ešte ani len z prístavu nevyrazili a vedel že vlny v Benátkach bývajú niekedy aj celkom veľké.

            Po povinnej prestávke na ostrove (prvé a aj posledné verejné WC v Benátkach) sme sa vybrali popádlovať si po Benátskych kanáloch. Na záver sme sa zastavili nad Rybárskym trhom na registrácií. Žiaľ, ale tí čo sa neregistrovali cez internet, už nemali možnosť sa zaregistrovať. Najviac to mrzelo Jirku, lebo sľúbil deťom medaily.

Po registrácii sme sa rozpŕchli a navzájom postrácali, ale ako to už býva, krčma a Apperol nás opäť zcelili. Dovtedy sme si naplnili žalúdky talianskou Panini a chlapci nakúpili výhodne magnetky hneď pod Rialtom ;-).

 V krčme sa Jirko dozvedel že Marek je prvý krát v Benátkach, tak sme sa povinne museli všetci s ním vybrať na námestie Marca Pola. Marek sa z toho tešil, len bol smutný, že si ho chcel aj nafotiť do telefónu, ale jeho zodpovední kamaráti mu ho zhabali radšej hneď na začiatku výletu, a tak som mu aspoň požičala fotoaparát aby si spravil zopár záberov.

            Na námestí sa chlapci vytešili, že aj drahšie mohli magnetky kúpiť. Jirko keď zbadal záhrady na druhom konci, hneď oľutoval že ma má v lodi, lebo dostal rozkaz (-inak to fakt nešlo)  byť o siedmej v kempe aby sme si v pohode večer grilovali, čo pre Jirka znamenalo prvý krát prísť do kempu za svetla. Aj mi ho bolo chvíľku ľúto, ale keď som si predstavila či si radšej idem grilovať, alebo do noci pádlovať, hneď ma tá ľútosť prešla. Teda sme sa pobrali naspäť ku loďkám a vypravili sa na spiatočnú cestu do kempu.

            Grilovačka bola ozaj vo veľkom štýle, zapli sme dva grily a opekali ako mäsko tak aj zeleninu a popri tom prijemne debatili a popíjali vínečko.

         Ako si tak grilujem panenku, zrazu si ma označkovalo niečo zhora, zdvihnem hlavu a tam dve hrdličky rovno nado mnou. Nakoľko sme pozerali všetci cestou do Benátok Samotárov (len Jirko ich počúval), tak sme sa zhodli, že to určite je dajaké „znamenie“ .

 Po grilovačke sa nikomu nechcelo ísť umývať riad, tak sme sa obyvatelia hrčky dohodli, že ideme teda umývať všetci  – proste pokračujeme umývacou party a tak aj bolo…riadne veselo 😉 .  

 Nedeľa 27.5.12

            Keďže štart pretekov bol o 9.00, ranný budík sa ozval už o 6.00. Kemp už bol skoro celý na nohách. Najneskôr  o 8.00 bolo treba opustiť kemp…a tak sa aj stalo. Ani tento rok nám to nevyšlo skôr. Opäť sme sa primerane motali v mierne upršanom počasí kým sme sa najedli. Nie všetci sme taký šikovný ako Marek, ktorý si svoje raňajky zjedol už v spacáku pri svojom pníku.

            Štart sme ako aj minulý rok stihli akurát tak, že sme zbytočne nezastavovali a plynulo pokračovali v plavbe ďalej. Nie nebolo to až také dramatické, stihli sme si vypočuť ešte taliansku hymnu. Pretek ubiehal príjemne. Dokonca musím Jirka ako môjho zadáka pochváliť, neušla sa nám žiadna rana od veslice 😉 aj keď ich tam bolo celkom dosť. Tento rok oproti minulému, bol problém nájsť si dobrý taxík čo by vás na vlne odviezol – na tom sme sa v cieli zhodli všetci.

            Pred Muránom nás Marek dobehol a vraj že z posledných síl, aby nebol sám v dave. Aj mi ho bolo ľúto keď som mu povedala, že tie domčeky pred nami ozaj nie sú ešte Benátky ale len Muráno. Nechcel mi to veriť, aj keď som mu povedala že som sa v Muráne minulý rok skoro od sklamania rozplakala, lebo vtedy som toho už ozaj mala plne kecky. Tento rok bolo cítiť že mám za sebou chlapskú silu  namiesto Slivky.

Marek sa v kempe ráno domáhal pozrieť sa do dajakej mapy, ale takticky sme mu ju radšej nedali aby nebol demotivovaný a vysvetlili sme mu že tam sa ozaj nedá zablúdiť, že len nech ide stále s davom. Ešte aj keď vošiel do kanála v Muráne, tak nám neveril a povedal mi „ pekne ste si zo mňa vystrelili“. Myslím si, že uveril až keď zbadal na poslednom Muránskom moste plagát kde bolo napísane „ Murano“ .  A tak sme teda aspoň pokope pádlovali až do cieľa.

Prejazd Benátkami mal ako vždy neopísateľnú atmosféru a úplne naj bola jedna bielovlasá upravená babička v okne, ktorá trieskala o seba pokrievkami z hrncov a bolo na nej vidno že sa sama teší. Jirko mal na sebe ešte pozostatky z hokejovej mánie fandenia  – klobúk SLOVAKIA, čo keď videli dajaký Slováci na brehu, hneď nám fandili.

            V cieli nás už čakali okrem údernej dvojky – Ciša, Smolík aj Miki so Sárou a Miškou. Dlhšiu dobu sme ešte čakali na Pepeho s Katkou (počas čakania sme ovlažovali blízku stavbu ), potom sme im telefonovali, ale napokon sme aj bez nich ešte zašli na Panini a pivko do blízkej reštiky. Tu sme zapili opäť raz jeden skvelý výlet …a hajde domov.

            Hneď po vystúpení sme naviazali lodičky na vlek, najedli sa na cestu, zbalili hrčku – čo ozaj nebola veľká námaha, lebo po vybratí tých pár kolíkov padla aj sama –  a okolo šiestej večer sme vyrazili na cestu domov. Tento krát Caravela ťahala vozík, čo znamenalo max 110 km/h na diaľnici.  V taliansku sme ešte na pumpe nakúpili darčeky domov – čo iné ako vínko, olivový olej a parmezán a už nás čakala len nekonečná cesta domov. Priznám sa, ak vás bolí chrbát je tá cesta akási dlhšia. O tretej ráno sme boli na lodenici, zviazali sme loďky z vleku a hurá domov  do postieľky.

 

Mikiho  – Pripomienky otca s dospievajúcou dcérou.

Sáre sa veľmi páčilo, to je pre ňu. Bosé nohy, krátke tričko a talianska kuchyňa. Dokonca aj túlanie sa po kanáloch. To že sa tvári tak ako sa tvári a vyberá jedlo (paniny v nedeľu) asi 15 minút je dané hormónmi. Rodičia menších detí trénujte sa. A partii ďakujem za spoluprácu, Sára Vás už pozná lepšie. Miki

 

 

Dialóg v cieli – Lucisa – Marek

L: dobre sa šlo, mám výborného kormidelníka (išla na dvojke so Smolíkom)

M : zato ja som mal takého  K…. ( išiel K1   😉  )

 

 

Niečo pre štatistov

Dĺžka preteku : 27km

Čas Luciša so Smolíkom :  2:58

Čas Denisa s Jirkom : 3:26

 

 

Pepeho garmin  http://connect.garmin.com/activity/183054167#.T8TS-H3gKVI.email.

 

%d blogerom sa páči toto: