Preskočiť na obsah

Jánošíkové Diery – Terchová 2010

  • Geronimo 

Účastníci : Pepe a Katka, Keysho a Annia + Hira + Plaga, Denda, Andrej

Tento rok nám pekne vyšiel sviatok všech svätých –  ako sa sluší a patrí, predĺžil nám víkend.  Keďže aj jeseň je toho roku prekrásna, tak nás napadlo, čo takto sa prejsť v roklinách-dierach okolo Terchovej. Ubytovanie sa nám podarilo vybaviť skvelé. Možeme len doporučiť http://www.ubytovanienaslovensku.eu/drevenica-u-petra-terchova .

Nakoľko piatok bol ešte pre niekrorých v práci hektický, padlo rozhodnutie ísť až v sobotu ráno. Náhodou nám to dobre vyšlo aj s ubytovaním, keďže drevenicu nám uvoľnili až v sobotu.  A tak padlo rozhodnutie – snáď jediné negatívum výletu – vyraziť z BA o 6.00 aby sme si mohli ešte v ten deň aj dajakú turistiku spraviť.

Ako sa tak po Bratislave zbierame, napadlo ma že som mapu zabudla. Pýtam sa teda Pepeho či on vzal mapu, že ju tiež zabudol, a kto poznáte Keysha viete že on má mapy rád, tak sme si povedali, že predsa on mapu isto má, ale pre istotu sme mu zavolali –  a neuveríte všetci sme rovnaký motáci – aj on ju zabudol, ale sa po ňu od Avionu ešte vrátil.

Okolo pol desiatej sme už boli v Terchovej aj s raňajkami na Zamarovciach. Prevzali sme si drevenicu, vyložili veci z áut do domčeka a po  dohode kam pôjdeme sme sa vybrali na výlet. Autá sme nechali doma a vybrali sme sa peši. Ku kostolu to je cca 5 min pešo a potom sme šli smerom na Zázrivú až ku Hotelu Diery.

Tu sa vchádza do tiesňav – Dolné Diery. Neoficiálne sa tieto tiesňavy nazývajú Jánošíkové diery. Nachádza sa tam množstvo vodopádov a rebríkov. Dolné diery su nenáročné. Je možné sa tam vybrať aj s deťmi, ale keďže my sme žiadne so sebou nemali, tak si vzali psíkov. Podľa mapy to Keysho vypočítal tak na 4 hodinovú túru, nakoniec nám to trvalo cez 5 hodín. Diery vás vyvedú na križovatku trás – Požiar. Nájdete tu aj bufet, ale ten zrejme funguje len sezónne. Odtiaľ sme si zvolili trasu po žltej cez kopec Boboty a vyšli sme v Tiesňave cez ktorú vedie aj cesta do Vrátnej. Potom už len cez dedinu domov.

Večer sme si chceli grilovať, ale boli sme celkom vyčerpaný dlhým dňom a aj prechádzkou, tak sa nikomu von nechcelo íst. Pepe sa teda podujal že nám mäsko ugriluje. S bojovým pokrikom „Ja  teda idem piecť to mäso“ sa vybral k horiacemu grilu 😉

My sme si vnútri kúrili v krbe. Večer sme sa ešte zabávali na tom akú má Pepe užasnú univerzálnu výhovorku – „Ja si nepamätám“ – ktorú používa ako na Katku ak mu niečo pripomína, tak aj na Keysha, keď chcel po ňom správu z Korziky. Po úžasnej hostine sme si ešte chviľu posedeli a hurá do hajan.

Nedeľa 31.10.2010

Tento deň sme sa rozhodli psíky nebrať aby sme sa mohli hornými Dierami dostať pod Rozsutce. Vychádzali sme zo Štefanovej, prišli sme opäť na Požiar a odtiaľ sme šľapali tiesňavou na Medzirozsutce. Bolo ozaj nádherne a teplo, akurát nám vetrík miestami dosť fučal. Keď sme vyšli z tiesňavy na tráve sme si dali malú občerstvovaciu pauzu. Na Rozsutec sme nešli, ale sme ho travezrom obišli. V lese bolo už takmer všetko lístie zo stromov na zemi a tak nám miestami aj chodník zmizol, ale našťastie nie na dlho. Tento travez nás doviedol až na Medziholie odkiaľ sme už len klesali opäť do Štefanovej.

Ale blataaaa tam bolo. Darmo ho bolo obchádzať, aj tak sa nedalo nezašpiniť. Našťastie dole v potoku sme sa aspoň tej najväčšej špiny zbavili.

Večer sme zašli do Jánošíkovej koliby sa najesť http://www.janosikovakoliba.sk/ a opäť len doporučiť môžeme. Aj od kamarátky, čo v Terchovej žije, sa mi potvrdilo, že sa tam  z polotovarou nevarí.

Na Drevenici sa večer rozpútal krutý kartový boj. Tak dobre som sa už dlho pri kartách nezabavila, a myslím že som nebola sama.

Popritom sme si samozrejme spravili hostinu zo zvyškou čo chladnička dala, keďže na druhý deň sme už išli domov. A vínka sa vypilo… aj Vataj by vám porozprával (nakoľko sme aj jemu vypili vinko ktoré si u Pepeho objednal).

Pondelok 1.11.2010

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Pepe ráno pri venčení psíkov kúpil v deň štátneho sviatku na dedine čerstvé pečivo. Hneď nám to všetkým vyčarilo úsmev. Ráno sme samozrejme museli počkať na domáceho aby sme mu chalupu odovzdali a potom sme sa až vybrali na túru. Ja som si ešte odbehla za kamáratkou chytro aspoň zopár slov prehodiť, a potom po ceste ma nabrali už smerom do Vrátnej. Žiaľ, aj tento deň na hrebeni fučalo ale my sme sa predsa len vybrali, že skúsime či nebude lanovka na Chleb ťahať. Ale neťahala.

Tak sme si dali veľmi, ozaj veľmi ľahučkú prechádzku od chaty Vrátna na Chatu na Grúni. Je to príjemná 3/4 hodinka, akúrát opäť tam bolo blata ako málo kde.

Nakoľko sme si mysleli, že by mohol neskôr nastať kolaps na cestách – po trojdňovom víkende, tak sme zvolili variantu – neskorší obed opäť v Jánošíkovej kolibe a hybaj domov kým sa dá.

A….. potom v Ba sme si spravili ešte u Pepeho a Katky malú afterparty a zapili sme moje meniny.

Opäť raz jedna vydarená akcia.

Denda

%d blogerom sa páči toto: