Invázia slovenskej riečnej pechoty v Turecku

  • Keysho 

9.  máj 2003 – Denný rozkaz: uzavrieť prímerie a zaujať pozície pri Manavgate.

Ráno sa presúvame k moru. Viacmenej zabitý deň, ale asi potrebný. Poobede sa presúvame k Manavgatu a miesto hľadáme klasicky za tmy. Snaží sa nám pomôcť asi zlomyseľný turecký dedko posunkovou germánčinou s prvkami tureckého dialektu, ktorý nás posiela niekam a nazáver sa ešte aj poďakuje: Danke schön. ??? Zrejme za to ako s nami dobre vypiekol. Asi tak dobre dávno nezabavil na bludných turistoch. Po blúdení okolo Ibradi sa vraciame k mostu cez Manavgat, kde aj prespíme.

Juraj má vstup do rádia a hľadá signál.

10. máj 2003 – Denný rozkaz: bitka pri Manavgate, postup na Alaru.

Ideme spodný úsek Manavgatu 3-4 km peknej vody obťiažnosti max. WW3. Uvažujeme aj o vršku, ale potom sa dávame zbabelo na ústup a presúvame sa spodnú Alaru. Vodočet na Manavgate ukazoval 205-210 cm pri moste kde sme skončili. Neviem čím to porovnať, lebo Germáni všade udávajú kubíky. Len neviem ako ich merajú.

Cestou sa nám kazí dobíjanie na aute, aby sme mali veselšie. Spíme zase pri moste medzi Güzelbagom a Gündogmusom na trochu stiesnenom fleku, ale dostatočnom aby sme si tu odbili a odpili Bulharove narodeniny. Zdá sa mi však vrcholne nespravodlivé, že nemusel do vody ani dobrovoľne ani na silu.

Juraj má vstup do rádia a hľadá signál.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12