Ako sme v Albánsku čľupali

27.5.- streda

„Ja som sa na Vás včera hneval?“

Pýta sa nás Miki vstávajúci zo spacáku zo vzdialenej kopy kameňov…

Hurá na Fani i Vogel! Alebo, ako Mišo hovorí, na rieku – roxorku 🙂 Mikiho nechávame, nech stráži Jožka, aby moc nechlastal. Je 8,30, Mikiho taktika nevychádza, pomaly dnes prvý krát ťažko artikulujúc mieri na pieskovisko. Nechávame ho strážiť kompaktne zbalené veci,

ostatok vyrážame na druhý pokus Fani i Vogel. Okolo pol dvanástej vyrážame z Repsu.Voda je značne kalná. Odpájame sa od cesty, máme o dosť lepšiu náladu ako včera.

Asi na tretej WW IV pereji berie Bulhar navigačné pokyny  – určite choď vľavo-  nejako vlažne a kope sa. Juraj naháňa loď, spolu so Smolíkom ju kúsok nižšie vylievajú a transportujú na druhú stranu k Bulharovi s pádlom.  Prichádza  prvá prenáška – nie je veľmi dlhá, ale o to náročnejšia.

Obedujeme. Hodinka ako vyšitá, nasadáme na mieste, kde ešte nieje úplne vidieť koniec úseku. Sadanie na vodu tiež nie je úplne zadarmo, čierneho Petra v podobe posledného v poradí  si vybral Mišo.

Nasledujú ďalšie pekné štvorkové pereje a nakoniec jeden gigasifón, prenáška je už jednoduchšia, ale dlhšia. Onedlho sa dolina otvára a na pravom brehu nachádzame Jožka a Mikiho – prezradili nám, že dnes boli na pieskovisku vraj štyrikrát… Dávame výbornú jožkovu hypermäsovú tlačenkovú polievku – zo šesť hodín prevarenú. Hostíme aj zvedavých krpatých šiperijcov. Balíme a padáme smer Devoll – hodný kus cesty pred nami…  Juraj lapeu volant za ty uche, i takto ho krutil, i takto ho krutil… až do Tirany. Máme sice pozvanie od konzulátu, ale veľmi ho nestíhame. Jožka už cesta  prestáva baviť, stelesnené zlo je pre neho šoférujúci Juraj:

„ Ja už tu nechcem byť!!!“
„ Kam to ideme? Ja už vidím sfinge trčať uši!“
„Koľko ste toho natankovali?“
„Juraj, na narodeniny ti kúpime volant“
„Vytiahnite ho už niekto ze štekra!“

Okolo 3,00 nachádzame jediný voľný flek v okolí na spanie. Pri bližsom pohľade sa z toho vykľulo miestne futbalové ihrisko…  Juraj sa po ňom ešte na povozí, parkujeme pravdepodobne pri bránke hostí, expresne  zapíjame tento úspech a spíme.

4,30 budí Smolík zvyšok, že prší. Staviame stan, obdivujeme Bulhara, s akým kľudom zvláda tento dážd… Nakoniec ho budíme a premoknutého sťahujeme do stanu. Nadáva nám, že čo sme ho nezobudili skôr …. Zapíjame úspešné dielo.

Zdieľaj tento článok:

• Kliknite pre poslanie článku e-mailom priateľovi(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na Facebooku(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na službe Pinterest(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre zdieľanie na službe Twitter(Otvorí sa v novom okne)
• Kliknite pre tlač(Otvorí sa v novom okne)

Páči sa mi:

Páči sa mi Nahráva sa...