Ako sme v Albánsku čľupali

28.5. – štvrtok

7.00  – tesne za stanom sa ozýva tiahle IÁÁ. Rozospatý Miki to identifikuje slovami: „Aha, kozička.“

7,30 – „Poďte sa so mnou niekto vyprávať“ ozýva sa z Jožkových úst. Tak teda gratulujeme Jurajovi k meninám- pekný deň pred nami. Dedinčania sa snažia nepustiť k nám pasúci sa dobytok. Nevieme prečo… Na Devoll sadáme cca 5 km pod Maliq. Bulhar si pýta nejaký úsek na rozjadenie, nevydalo. Hneď pod nástupom si s Mikim nacvičili v peknej štvorkovej dvojvalcovej perejke krásnú choreografiu vo valci vrcholiacu bulharovým vykopaním sa. Všetci sa dobre bavíme, len Jožko sa čuduje:

„To bolo na hádzačku, nie?“

Pokračujeme peknou riečkou, len odpadky výrazne kazia celkový dojem. Pár štvorkových perejí, prejazd lesom, nakoniec končíme pri sútoku s Verbou. Viac krát gratulujeme Jurajovi k meninám. Ciša, Šeďo a Smolík idú kuknúť na kopec, čo že je vlastne ta Verba zač. Dlho si hlavy lámeme, ale dochádzame na to , že Verba je krásne čistá, zato ľavý prítok z jej posledného úseku (2 – 3 km) brutálny hnedý splachovač z evidentným nadstavom. Toto nemusíme… Zvyšok tímu zaťial spravil super guláš. Pozeráme troška fotky a zábery z head kamery – Luciša už ide útočiť na zpovzdiali stojaceho Mikiho v domnení, že je to albánec… Snažíme sa ísť skoro spať… A intenzívne dumáme, čo s jedným dňom, ktorý nám ostáva…

29.5. – piatok

Gratulujeme Jurajovi. Už pomaly nemáme čím. Chystáme sa ísť na Devoll druhý krát, prípadne ešte kus nižsie, ako sme boli včera. Keď tu zrazu prichádza velikánsky LandCruiser plný Fabrizia, jeho talianskych kajakárskych kamarátov a Ediho – albánskeho sprievodcu. Pýtajú sa nás na Verbu, my ich posielame pozrieť sa na vlastné oke. Ale vyzvedáme, že boli na Kire, Shaly (albanian best run!!!, ale 4 hod offroad jumping from hole to hole z Kiru) a Lengarici. Tú nám aj radia ako rieku, kam by sme mali ísť, že to naozaj stojí za to.  Len Edi nám hovorí, že na rieku sa dá ísť iba s mulami, ale že Papi v Permete všetko vybaví, len mu musíme zavolať večer pred príchodom. Pre istotu volá Papimu,aby o nás vedel. Super, náš problém je vyriešený! 🙂 Ideme Second run na Devolle, pohodička filmujeme, fotíme.

Jeme, pijeme Bulharov kopatčák – vcelku dobré červené víno, a pádime smer Juh. Ešte dopĺňame zásoby vína cestou, do Permetu dorážame o cca 22,00, kontaktujeme konzula nech kotaktuje Papiho. Dohadujeme plána na zajtra a spíme v hoteli.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8

2 názory na “Ako sme v Albánsku čľupali”

  1. No paráda 😉 o zábavu veru isto nebola núdza. Som sa smiala až mi slzy tiekli pri niektorých výrokoch.
    a nabudúce odporúčam zobrať si pero a papier keďže už senilnieme aj v nižšom veku a pamäť vynecháva, alebo že by menej alkoholu ;-))) …… to radšej to pero…..

Komentáre sú uzavreté.