Ako sme v Albánsku čľupali

Na radu kamarátov  sa rozhodujeme ísť pádlovať do Albánska. Jedným z dôvodov je aj fakt, že sme tam ešte neboli.  Smolík volá Jožkovi Černému, či by nám požičal vozík (prikolicu).Jožko: „A kam idete? Do Albánska? Tak zoberem aj auto a idem s Váma!“ – znela prekvapivá odpoveď. Našu nedôveru v jeho výrok zaháňame pravidelnými uisťovacími telefonátmi Jožovi počas posledných týždňov zostávajúcich do odchodu. Rio, Kajak.at, hydro, články z internetu od maďarov a nemcov, emaily – tam hľadali Luciša a Smolík vhodnú kombináciu riek. Zostava sa po úvodnom boome redukuje o Keysha, Instiho a nakoniec aj Mojmira.

Termín:

23.4.2010 až 03.05.2010

Účastníci zájazdu:

  • Ciša – vedúca
  • Smolík – tučík globálny
  • Šeďo -autista
  • Juraj Pucher –  ten čo má najdlhšie meniny na svete
  • Miki – velmi dobry drugar Branka Brdica
  • Bulhar – rumun, resp.člen európskeho spoločenstva
  • Jožko – dvojitý generálny riaditeľ a tučík lokálny
  • Janka –  ňufinky- pes

Vozidlo:

Vlajková loď flotily AAC – Renault Master + prikolica

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8

2 názory na “Ako sme v Albánsku čľupali”

  1. No paráda 😉 o zábavu veru isto nebola núdza. Som sa smiala až mi slzy tiekli pri niektorých výrokoch.
    a nabudúce odporúčam zobrať si pero a papier keďže už senilnieme aj v nižšom veku a pamäť vynecháva, alebo že by menej alkoholu ;-))) …… to radšej to pero…..

Komentáre sú uzavreté.